Grafická dizajnérka, ilustrátorka, typografka a toho času aj učiteľka – autorka májového prebalu našich Novín.
Túto usmiatu šikovnicu mi do cesty priviala náhoda: zdieľanie jedného jej príspevku, ktorý ju vlastne docela trefne vystihuje. Zdieľal ho jej otec, František Uhal, o ktorom sme už v Novinách písali.
Rodáčka z Michaloviec, po absolvovaní tunajšieho gymnázia P. Horova, pokračovala v štúdiu na VŠVU v Bratislave na katedre vizuálnej komunikácie, ktorú končila v ateliéri Písmo pod vedením Pala Bálika. „Už pred školou som veľa kreslila, bavila ma ilustrácia, lákal ma dizajn.“ Pri knihe obsah určuje formu. „Keď tvorím dizajn, musím vedieť, pre koho a o čom knižka je. Mala by vyvolať pocit.“
Veľká časť štúdia bola práve o dizajne kníh, tvorbe písma. Vďaka ERASMU sa dostala na semester do Štrasburgu a to definitívne rozhodlo.
„Objavila som čaro typografie, a keď som začala dizajnovať písmo, uvedomila som si, že je to veľmi zaujímavé a je to pre mňa objavovanie nových svetov.“
Ďalšiu stáž absolovavala na pražskej UMPRUM (Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe) v ateliéri typografie Tomáša Brousila zameranom na písmo. Tu, v pre Európu raritnom ateliéri, objavila Zuzka variabilné písma, s ktorými sa v rámci pražského ateliéru prezentovala na typografickej konferencii TYPOLABS 2018 v Berlíne.
Zuzana Uhalová Zuzana Uhalová Zuzana Uhalová
„Tvorba písma je pre mňa zázračný svet.“
Absolvovala filozofickou prácou o kráse písma, skúmajúc písmo z mnohých aspektov.
„Zámer bol vytvoriť najkrajšie písmo. Krása písma je ale tak subjektívna, že najkrajšie písmo si vytvoríme každý v hlave sám, po prečítani knihy. Krása musí byť flexibilná, je to na čitateľovi.“
Plány na absolventskú stáž zameranú na dizajn kníh a tlačovín prekazila pandémia.
„Počas školy išlo kreslenie tak trocha bokom, ale uvedomila som si, že je to niečo, čo ma baví, mám z toho radosť, a tak som kresliť opäť začala.“
A hoci po štúdiu na čas ostala pomáhať v otcovej firme UHAL TRADE, robila zároveň digitálne ilustrácie, plagáty, navrhovala knihy, logá, či vizuálne identity, dokonca ilustrovala texty piesní, písmo sa jej do života svojsky vrátilo.
Zuzana Uhalová Zuzana Uhalová
„Potrebovala som vyjsť zo svojej bubliny, vrátiť sa z intelektuálneho sveta späť na zem, mimo komfortnú zónu, a tak som sa prihlásila do programu Teach for Slovakia.“
Prešla výberovým konaním a zvláštnou hrou osudu, ju poslali učiť na Základnú školu do Malčíc. Do školy, v ktorej pred 40-timi rokmi učila jej babka, školy, do ktorej chodil jej otec. A písmo sa vrátilo: dnes je usmiatou pani učiteľkou, pre deti z ťažšieho prostredia, pre ktoré je kniha naozaj výnimočná. Mnohé z nich sú dyslektici, takže primäť ich k čítaniu je naozaj ťažké.
„Experimentovala som s písmom, skúšala, ako deťom pomôcť. Vymyslela som s jeho použitím pracovné listy – matematické more, ktoré bolo treba preplávať – čo deti bavilo – a takto postupne prekonávam ich nechuť k čítaniu.“
Zuzana navrhla špeciálne písmo pre dyslektikov a tvorí v ňom pre deti vlastné pracovné listy. Vďaka tomuto písmu by mohli vzniknúť pre tieto deti aj mnohé iné školské texty. Keďže formy dyslexie sú rôzne, tak aj závery nie sú ešte jednoznačné, ľuďom v odbore sa ale ten nápad páči.
„Popri učení vidím, aké sú dnešné učebnice, hlavne vizuálne, neprispôsobené pre deti, ktoré mám v triede, veľa materiálov, pracovných listov si musím vyrábať. Chcela by som s tým do budúcnosti niečo robiť.“
Veľakrát si ani nevieme predstaviť, že sú na Slovensku ešte miesta, kde je kniha pre dieťa vzácnosťou. Darom. A zas je tu usmiata pani učiteľka z ďalším nápadom: založiť triednu knižnicu! Aby aj tieto deti mohli chytiť do rúk naozajstnú knižku, aby mohli čítať a objavovať všetko, čo knihy prinášajú. Presne podľa motta programu Teach for Slovakia: „aby raz všetky naše deti mali šancu v živote uspieť“ O tomto jej počine, ku ktorému sa môžete pripojiť sme písali minulý týždeň. Pomôcť je tak jednoduché!, poďte do toho!
A hoci Zuzka asi nechce zostať učiteľkou, po skončení tohto dvojročného programu by sa rada aj naďalej venovala komunitným aktivitám pre deti.
„Školstvo je dnes nastavené veľmi náročne, byrokracia je neskutočná. Ale samotné učenie a práca s deťmi ma baví, potrebujem takýto spôsob, nemôžem byť zavretá pri počítači. Rada by som pracovala mimo štruktúrovaného školstva, nechcem prísť o komunitu. Baví ma pedagogika a dizajn a chcela by som to prepojiť do jedného celku.“
Zuzke mama s otcom dali slobodu, aby išla za svojimi cieľmi a snami. A my jej držíme palce.
